Pokoj

POKOJ - Emma Donoghue

Knížka, kterou se bojím dočíst...a která souvisí s tím, o čem přemýšlím.

Je o matce a pětiletém synovi. Hned od začátku je tam něco divně. Kluk zajímavě pojmenovává věci kolem sebe, dívá se na televizi,  ale něco není v pořádku. Zjistíš, že žije jen s Mami  v jednom  pokoji. Nejdřív jsem myslela, že je maminka "divná". Pak se tam objeví muž, "Čert" v očích malého chlapce, který přináší "nedělní dárky" - jídlo, knížku, bonbóny - vždy, když tam je, kluk spí ve skříni a nikdy ho nevidí...No a pak zjistíš, že maminka byla v 19ti letech unesená z ulice, že onen muž ji zneužívá - narodilo se jí dítě, které s ní žije 5? let v jednom pokoji bez vzduchu pouze s vikýřem, kde občas zahlédne "boží tvář". Dostanou se útěkem ven, chce se ti oddechnout si, že to vše dobře dopadlo, ale kniha pokračuje tím, jak chlapec, který nikdy nezažil nic jiného, nedokáže na svobodě žít - bolí ho boty na nohách, naráží do věcí, protože nemá vyvinuté prostorové vnímání, děsí ho zvuky a hlasitost, světlo, neumí chodit po schodech a nerozumí lidem, bojí se jich. Není mu jasné, jak se z Telky dostali ven a jak je to možné, že nejsou placatí...Knížku ještě nemám dočtenou, ale takový podtext, který možná autorka nezamýšlela, ale který tam cítím je, že děti, které jsou odmala přilepené na monitorech, budou mít asi v mozku úplně jiné spoje, než když si sáhneš na strom, vylezeš na něj...My, kteří máme zkušenost, pak tu obrazovkovou realitu vnímáme jinak, ale pokud ta živá zkušenost není, kdoví, co se utváří v mozku za "realitu". Musím zapracovat na tom, abych to přijímala tak, jak to je, a že je to třeba k něčemu dobré ( třeba jednou budou potřebovat žít ve virtuálním světě nebo nějakém skleníku, aby přežili a oni na to budou nastavení, my bychom to zřejmě nepřežili...kdoví).

Rozhodně nejsem zastáncem Nevýchovy:
http://www.rozhlas.cz/vysocina/tandem/_zprava/deti-s-volnou-vychovou-zazivaji-dva-nejhorsi-lidske-pocity-
nejistotu-a-bezmoc--1497075
http://www.rozhlas.cz/pardubice/radioporadna/_zprava/tolerantni-vychova-nici-detem-hodnoty-jsou-nezvladatelne-zle-a-niceho-si-nevazi--1464809
http://ona.idnes.cz/muzi-degeneruji-tvrdi-vehlasna-psycholozka-jirina-prekopova-puj-/spolecnost.aspx?c=A110726_135655_spolecnost_jup
Na Slovensku taky:

 Hovorí to majiteľ IT firmy a tiež iniciátor projektu, kde sa deti zoznamujú s technológiami -First Lego League. Michal Hrabovec, ročník 1971, otec 3 detí:
Ot.: Čo sa mení v najmladšej generácii?

M.H.: Pri deťoch napríklad celkovo vnímam, že sa stráca jemná motorika vplyvom toho, ako trávia voľný čas. A nik nevie, aké to môže mať dôsledky.

Ot.: Prečo to môže byť problém?

M.H.: Nechcem zachádzať do témy stavby ľudského tela, ale niektoré veci sú zrejmé. Napríklad to, že ide o veľmi prepojené oblasti. Jemná motorika je previazaná s mozgom a kreativitou, celé sa to vzájomne podporuje. Fungovanie človeka je integrálnejšie, ako sme tušili. Mladá generácia sa ochudobňuje o rôzne aspekty a nevieme, čo to môže spôsobiť do budúcnosti. To je podobné, ako previazanosť čítania na rozvoj osobnosti, čo je vytláčané sledovaním displeja. Keď čítate text, tak sa vám vytvára obraz, čo podporuje kreativitu, mozog pracuje. Keď vidíte obraz, nevytvára sa nič. Ak nebudeme vedieť tvoriť, tak nebude nič. Podobne veľmi úzko súvisí motorika tela, balans a pohyby s hudbou a matematikou. Že súvisí hudba s matematikou, to sme vedeli dávno. Že to má súvis s pohybom tela, to je pomerne nové zistenie. A to je tiež jedna z vecí, ktoré sa strácajú.

Ot.: Malé deti sú dnes technológiami obklopené od narodenia, dvojročné deti ovládajú tablety. Nebudú vďaka tomu otvorenejšie technologickým nápadom, technologicky kreatívnejšie?

M.H.: To určite neplatí. Nestimuluje ich to. Samozrejme, s veľkými súdmi treba byť opatrný, úlohu zohráva viacero faktorov, ale nedostatok pohybu je negatívny faktor. My v Lego lige pracujeme s talentovanými a hlavne s tými, čo chcú. Táto skupina sa od našej generácie odlišuje najmä tým že sa nepýtajú, ak nevedia. Proste si odpoveď nájdu. Ak sa pýtajú, tak len na komplikovanejšie otázky. Vedomosti majú okamžite k dispozícii, pýtajú sa už len na komplexnejšie veci, prečo niečo nemôže fungovať inak. Výrazne u detí cítiť aj skracovanie času, v ktorom sú ochotné čakať na efekt svojej práce. Dlhodobá práca na niečom ich odradzuje viac ako v minulosti. Buď chcú vidieť výsledky rýchlo, alebo do toho nejdú. Výhoda je, že možno budú vedieť rýchlejšie zavrhnúť nesprávnu, neplodnú cestu. Ale celkovo je to negatívum, hlavne vo vzťahoch. Zdá sa mi, že budú mať nižšiu toleranciu znášať dlhodobejšie problémy, napríklad choroby u členov rodín či iné komplikácie. Vzťahy sú dôležité aj v kooperácii či v biznise. Kvalitné vzťahy vznikajú často až po niekoľkých konfliktoch, keď sa tí ľudia začnú chápať, začnú si rozumieť, a potom môžu urobiť niečo užitočné. Ak s niekým skončíte vzťah po jednom nedorozumení, tak sa k tej plodnej fáze nedopracujete, či už v partnerskom vzťahu, alebo vo firme. To je veľké riziko. Nedostatok trpezlivosti môže byť aj problém vo výskumnej práci.